Martin Kyrc

S Maťom sme kedysi dávno, za našich mladých čias, chceli vystúpiť na vrchol Bradavice cez tzv. Zvodnú lávku. Vtedy nás z pod vrchola vrátili nevhodné podmienky. Roky utekali a naša "zavesená sviňa"* na nás stále čakala... až doteraz. Konečne sme sa tam spoločne vrátili, aby sme ju mohli zvesiť.Teplé jesenné počasie nás nenechalo sedieť doma. Jeden telefonát a plán bol jasný. Vyrazili sme do Velickej doliny. Pekne na pohodu so slnkom vysoko až po 8:00 zo Sliezskeho domu. Predpoveď počasia sľubovala jasný a na toto ročné obdobie až príliš teplý deň. Južné úbočia boli suché, bez snehu. To sa však nedalo povedať o severne orientovaných expozíciách. Tie poskytovali takmer ideálne zimné podmienky - tvrdý firn, zamrznuté trávy, občas ľad a skalu.

Relatívne rýchlo sme nastúpali až pod vrcholovú stenu a krátkou prestávkou v mieste zvanom Zvodná lávka si užili posledné lúče slnka. Vrchol bol na dosah. Ďalší postup si však vyžiadal plnohodnotnú zimnú výstroj. Snehové polia boli dostatočne tvrdé na rýchly postup.

Obedová prestávka nás zastihla na vrchole, presne na poludnie. Teplé lúče, výhľad od Kriváňa až po Lomničák,... jednoducho zaslúžený oddych po výstupe. Ešte zápis do vrcholovej knihy a ide sa dole. Tentokrát "normálkou" do Opálového sedla. Posledné lúče zapadajúceho slnka si ešte užívame na Granátových lávkach.

Ďalší deň, aký by ste v supermarkete darmo hľadali. Díky Maťo! Ďalšie "svine" nás ešte čakajú...

* V horolezeckom slengu sa slovom "zavesená sviňa" nazýva výstupová trasa, z ktorej sa musel horolezec z nejakého dôvodu vrátiť a nedokončiť výstup. Je vecou horolezeckej cti (alebo ctižiadosti?:) aby sa tam vrátil a dokončil pôvodnú myšlienku.