Martin Kyrc

Termín 15.-17. marca bol pôvodne určený na kompletný prechod Vysokých Tatier. Počasie však bolo rázne proti. Zvolili sme však alternatívu a užili si dva dni nefalšovaného tatranského skialpinizmu.Počasie ukázalo svoju silu a víchrica, ktorá sa prehnala tatrami tesne pred víkendom, pripomenula tú z roku 2004. V pásme lesa zanechala popadané stromy a vo vyšších polohách nerovnomerne nafúkané a nestabilné snehové vrstvy. Pohyb vo vysokohorskom prostredí si vyžadoval skúsenosti a opatrnosť. Bola by hlúposť pokúsiť sa o prechod pohorím.

Predpoveď na víkend však bola o čosi použitelnejšia a dávala priestor pre pekný tatranský víkend na lyžiach. Zhodli sme sa, že netreba zaháľať a už v piatok podvečer sme sa stretli v silnej zostave - Katka, Ondro, Ika, Kamil a Janka, na Štrbskom plese. Dôvod bol o to väčší, že sme mohli potriasť oslávencovi pravicou a vychutnať si zopár fliaš "červeného". Ďalší "bojovník" - Peťo, sa k nám pridal až v sobotu.

Víkend bol mrazivý. Denná teplota klesala až k číslu -20°C. Nič pre "bábovky". V sobotu sme v pohodovom tempe vystúpali Veľkou Studenou dolinou. Priblížili sa k Priečnemu sedlu a trochu si zalyžovali. Zima nás však presvedčila, že na Zbojníckej chate (1960m) bude predsa len lepšie. Po pokojnom "skitouringovom" dni to chcelo trochu pridať na obrátkach. Podmienky v doline boli pozitívnejšie, než sa pôvodne zdalo. Rozhodnutie bolo jasné. Pokúsiť sa prejsť sedlo Prielom a cez Kačaciu dolinu a Východnú Železnú bránu prejsť až na Popradské pleso.

Plní odhodlania sme skoro ráno vyrazili. Výstup do sedla Prielom (2288m) bol však neúspešný. Snehový profil a test stability odhalil nestabilné vrstvy. Pokračovať vo výstupe by bolo priveľké riziko. Alternatívou bol výstup do Studeného sedla (2360m) - medzi Východnou Vysokou (2428m) a Kupolou (2414m). Rozhodnutie bolo správne. Obuť mačky, lyže na batoh a čakan do ruky. Vrchné partie bolo nutné zaistiť lanom. Alpinizmus v priamom prenose. Všetci si to užívali. Teda skoro všetci... Teplota hlboko pod bodom mrazu (okolo -19°C) bez jediného slnečného lúča dala zabrať hlavne krajšej časti našej výpravy. Hneď nám bolo jasné, prečo sa sedlo volá Studené.

Slnko po výstupe bol ako balzam na telo. Zo sedla nás čakala parádna lyžovačka v prašane. Pohľad na hodinky však rozhodol. Zdržanie pri výstupe do sedla Prielom a výstup do Studeného sedla už nedovoľoval pokračovať vo výstupe do alternatívneho Litvorového sedla. Zlyžovali sme Velickou dolinou na Sliezsky dom (1670m) a ďalej  do Tatranskej Polianky.

Napriek nie úplne ideálnym podmienkam to bol parádny víkend. Ešte raz, všetko najlepšie Ondro! Nabudúce to oslávime kompletným prechodom.