Gerlach očami horského vodcu

Sú aj krajšie vrcholy, no tento ma tú smolu, že je najvyšší. Aj samotná túra je veľkolepým zážitkom. Možno aj preto mu patrí prvenstvo medzi ostatnými tatranskými vrcholmi.
utorok, 6. august 2013

Gerlach - niekto sa tam nedostane nikdy, iný raz, možno pár krát v živote. "Všetci" tam chcú vystúpiť. Dôvod je jasný - je najvyšší. Sú, samozrejme, aj krajšie vrcholy, no tento má tu smolu, že je najvyšší. A nie len na slovensku, ale v celých karpatoch. Aj samotná túra je veľkolepým zážitkom. Možno aj preto mu patrí prvenstvo medzi ostatnými tatranskými vrcholmi.August, mesiac kedy je tam neustále plno. Inak tomu nie je ani tento rok. Pekné a relatívne stabilné počasie vytiahlo veľa ľudí vystúpiť na tento vysnívaný vrchol. Mám pocit, že tam už boli všetci, no stále sa nájdu ďalší, pre ktorých je tento bod dosiaľ  nezdolaný. Možno je to osobná výzva, možno dlhoročný sen, alebo darček od priateľov. Horský vodca je tu práve preto, aby pomohol splniť tento krásny cieľ.

Napriek tomu, že "gajdi" sú tam ako doma, je táto túra vždy novým zážitkom. Aspoň pre mňa. Každý sprevádzaný človek, alebo skupina, je iná, jedinečná. Jednému vyhovuje intenzívna komunikácia, iný celý výstup vychutnáva sám v sebe. Sú aj takí, s ktorými si nesadneme, no je ich naozaj málo. Či sú ľudia rýchlejší alebo pomalší, či sa "seknú" pri pohľade do hĺbky alebo to zvládajú bravúrne, jedno majú spoločné - majú cieľ , snahu ísť ďalej a obrovskú radosť na vrchole.

Aj preto to my, horskí vodcovia, robíme. Teší nás, keď sa nami vedení ľudia tešia z peknej túry.

Inak tomu nebolo ani na posledných "gerlachoch", na ktorých sme toto všetko zažili spoločne s Adamovou partiou z Prahy, Radom, Katkou, Slavom, alebo Dariuszom, Agneszkou, Maciejem, Małgorzatou z Poľska, či Katkou zo Starej Ľubovne. Bolo ich veľa, mená nie sú mojou silnou stránkou, ale jedinečný zážitok zostáva.