Martin Kyrc

Juraj s Igorom sa môžu právom pochváliť tým, čo sa nepodarí každému skialpinistovi. Absolvovali svoj prvý veľkolepý alpinizmus na lyžiach. Prešli Vysoké Tatry z Popradského plesa na Brnčalovu chatu cez tatranské sedlá.

Víchrica aj saharský sneh

Predpoveď počasia na víkend bola priam ideálna, až na ten začiatok. V piatok večer pivo na Popradskom plese a príprava na veľkolepý prechod. Už v noci bolo jasné, že frontálny systém prechádzajúci tatrami sa spomalil a z rána sa môžeme tešiť na silný vietor.

Ranný výšlap Zlomiskovou dolinou nás naozaj "prevetral", no nikdy nie je tak zle, aby sa nedala vybrať optimálna stopa. V našom prvom zjaze sme si užili mix slovenského snehu a saharského piesku, no výrazne slabnúci vietor a nástup slnečného počasia nás hnali ďalej. V doline sme boli sami. Výšlap severnou dolinou a záverečný alpinizmus do posledného sedla sme si napriek kilometrom v nohách užívali. Veľkú studenú už tradične okupovali desiatky skialpinistov, no osadenstvo na Zbojníčke nič neprekvapí a pitný režim bol dodržaný.

Prvá lajna - hneď dvakrát

V nedeľu sa opakoval podobný scenár. Bolo príjemne pod mrakom a, hlavne, bez vetra. Na túru sme vyrazili prví. Výhľady do rannej doliny boli fantastické. Zachvíľu nás čakal krátky výšlap na mačkách do Priečneho sedla a prvá lajna smerom k Térynke. Už pri zjazde bolo jasné že Baranie sedlo nesmieme vynechať. Zopár nadšencov sa tam už štveralo, no na naše veľké prekvapenie, aj odtiaľ bola prvá lajna naša. Na Brnčalke zaslúžená pivná odmena a zjazd do civilizácie.

Juraj a Igor sa držali statočne. Bol to vydarený skialp prechod v našich malých veľhorách.