Martin Kyrc

Začiatok júla, jedna z ďalších tatranských túr. Pre horského vodcu lotéria - nikdy nevie s kým strávi deň na spoločnom lane. Väčšinou je to v spoločnosti príjemných ľudí so zárukou pekného dňa. Občas sa však obyčajný deň zmení na nezabudnuteľný zážitok nie len pre hostí na lane ale aj horského vodcu. Takýto deň nastal práve dnes!   

Prvá túra s vodcom a nie je to Gerlach

Kristína s Ľubicou si vyhliadli Lomničák. Bol to ich prvý kontakt s túrou mimo značeného chodníka a zároveň so službami horského vodcu. Napriek tomu to nebol, ako zvyčajne, Gerlach, ale druhý najvyšší tatranský vrchol - Lomnický štít. Nejeden vodca by sa potešil príjemnej zmene. O to väčšia zodpovednosť na pleciach horského vodcu urobiť dobrý dojem a pripraviť ľuďom pekný zážitok v prostredí hôr.    

Po vzájomnej dohode sme zvolili "okruh feratou". Rozumná alternatíva medzi technickou a kondičnou náročnosťou, rôznorodosťou terénu, výhľadmi, schopnosťami klientov a možnosťou ústupu do "normálky" v prípade neistého počasia.

S blížiacim sa termínom výstupu sa intenzívne menilo aj počasie. Od stabilného po daždivé. Ani v deň výstupu nebolo jasné čo nás čaká - štyri predpovede, štyri rôzne prognózy. Odhadnúť šance na úspešný výstup sa dali prirovnať výhre v lotérii.

Baby vyzerali akčne, šli do rizika a v lotérii vyhrali jackpot!

Už pri naväzovaní sa na lano a pohľade na uzol "nekonečno" bolo jasné že toto nebude obyčajný deň, obyčajná túra ktorých zažije vodca neúrekom. Exponovaný nástup do strmej "feraty", kde väčšina ľudí prehltne slinu rešpektu, baby, naopak, ešte viac povzbudil. Technické úseky zostupu zvládli na jedničku. "To lano je mojím nepriateľom", povedala Kika pri prehadzovaní si lana zo strany na stranu v kľukatom teréne zostupu do Téryho kuloáru. Keď sme už stúpali popod legendárnu západnu stenu Lomnického štítu, kde sa písala história tatranského lezenia, boli z nich kamoši.

Včerajší studený front priniesol okrem výrazne chladného počasia aj mix nízkej oblačnosti, dobrej dohľadnosti a atypických výhľadov na okolité vrcholy, do tatranských dolín a stien. Aspoň sem-tam.

Finálny výstup záverom Jordánovej cesty bol iba čerešničkou na torte tohto dňa. "Prečo toto robíme?", pýtala sa Ľubka s úsmevom na tvári a spokojným pohľadom do tatranskej doliny. Boli sme na vrchole Lomnického štítu. Krátko na to nás obklopila biela tma. "Aj cesta je cieľ", zhodli sme sa. Vychutnávali si pocit z vrhola a predstavovali okolité výhľady.

Predpoveď nevyšla, očakávania sa naplnili

Predpoveď počasia sľubujúca slnečný deň alebo dážď s letnou búrkou sa nenaplnili. Nenaplnila sa žiadna zo štyroch predpovedí. Naopak, naplnili sa očakávania Kristíny a Ľubice z túry na tatranský vrchol v spoločnosti horského vodcu. Laťka bola nasadená vysoko. Očakávania na ďalšie túry nebudú malé... čo však neurobí horský vodca pre spokojnosť ľudí na spoločnom lane. Dnešný deň bol naozaj fantastiký.     

Ďakujem baby za naozaj skvelý deň!

Martin, horský vodca UIAGM/IFMGA