Martin Kyrc

S Jurajom a Igorom rok čo rok vyrážame zbierať zimné zážitky do rôznych pohorí. Inak tomu nebolo ani tentoraz. Zvolili sme Ötztal a obľúbenú klasiku "Ötztal runde".

Oeztálska klasika

Ranný presun do oblasti, príprava na túru a čaká nás prvý "šlapací" deň. 1100vm na chatu Similaun (3019m).  Deň náročný, ale pohoda na chate a výhľady so zapadajúcim slnkom pomohli zabudnúť na prvý náročný deň. 

Ráno nás čaká povinná jazda na vrchol Similaun (3606m) a dlhočizný zjazd - ako inak, prašanom. nájdeme si miesto aj na naše prvé lajny. Výšlap okolo miesta kde objavili "Oetziho" a posledný dlhý zjazd na druhú chatu Bella Vista v lyžiarskom stredisku. V tejto najluxusnejšej chate prechodu sme nemohli odolať jacuzii.

Postupne sa začínajú registrovať skupiny, ktorých spája niekoľko spoločných dní. Či už v teréne alebo na chatách. Ich plán je rovnaký - Oetztálsky okruh. Stretávame aj našich kamarátov - horských vodcov - bratov Švihálkovcov. Ich plán je však mierne iný, plánujú skrátenú verziu prechodu, takže sa s nimi vidíme iba jeden deň.

Biela tma

Tretí deň je z pohľadu podmienok kritický. Sneží, fúka silný vietor, viditeľnosť minimálna. Potreba znalostí bezpečného pohybu v horách je nevyhnutnosťou. Horský vodca začal pracovať :). Konečne. Z troch skupín rovnakého smerovania vyrážame do nečasu posledný. Volíme však odlišnú trasu a za chvíľu sme prví. Ostatné skupiny sa postupne dotali do našej stopy. Azimut a výškomer sa stáva našim neodmysliteľným pomocníkom. Bez ich pomoci by sme skončili v tramtárii. V tom lepšom prípade.

Postupne sa dostávame na prvý hrebeň z ktorého nás čaká zjazd na ľadovec. Zachraňujeme "germánske okuliare" a dostávame ďalšie kladné body od našich súputníkov.

Všetky skupiny sa rozhodli vynechať dominantu oblasti Weisskogel (3738m) a skracujú si deň zostupom priamo na chatu. My vyrážame do bielej tmy. Prognóza počasia je však pozitívna. Za chvíľu sme nad oblačnosťou. Vietor ale neutícha. Weiskogel skrečujeme aj my a volíme alternatívny vrchol s výhľadom na veľkú časť nášho absolvovaného prechodu. Oddych, príprava na zjazd. Nekonečný zjazd miznúcim ľadovcom až na chatu Hochjochhospitz (2413m). Asi najútulnejšie ubytovanie z celého prechodu.

Fluchtkogel

Mrazivé ráno, vyrážame prvý, razíme si vlastnú stopu. Okolo nás dych berúce výhľady. Úvodný strmák preveril naše technické zdatnosti. Sme hore. Vyhrievame sa na slnku. V noci prisnežilo a jediná stopa široko ďaleko je naša. Sme sami.

Prechádzame technický úsek bez lyží a už sme pod ľadovcom. Volíme menej klasickú stopu. Rozostupy sú podmienkou. Na horizonte sa objavujú naši germánski súputníci. Stopu majú parádnu. Pri výstupu na ľadovec nás predbieha česky orient-express. Pohodová stopa sa meni na diretisimu. nevadí, pokračujeme si vlastným smerom.

Celý okruh ako na dlani

Sme na ľadovci. Jeho slávne časi sú dávno preč. Volajme to biela pláň. Pomaly sa blížime pod dnešný vrchol dňa - Fluchtkogel (3497m). Igor oddychuje, odbočuje do sedla pod vrcholom. My pokračujeme na vrchol. Orient-express a jeho diretisima nás vôbec neláka. Volíme pohodovú a bezpečnú stopu.

Z vrcholu vidno snáď celý okruh od začiatku až po koniec. Viditeľnosť je parádna. Berg Heil - prichádzajú germánske skupiny. Ďakujú za super stopu. My neodolávame a čaká nás naša prvá lajna. Dlhočizná až na chatu Vernaght (2755m). Dole sme prví. Dávame zaslúžené pivo.

Aktívna regenerácia

Po krátkej pauze padol návrh: "Kto si chce vyklusať nohy?". Niekto sa predsa len našiel, takže v trojici na ľahko vyrážame počmárať svahy v okolí. Stálo to za to. Pri zadajúcom slnku kreslíme oblúky späť na chatu.

Ponáhľaj sa pomaly 

Posledný deň, ako inak, razíme stopu my. Opäť, vzhľadom na podmienky s vyfákaným hrebeňom a snehom v doline, volíme mierne inú trasu. Skupiny za nami sa rozhodujú, či sa držať mapy a silou mocou sa driapať po tvrdom hrebeni, alebo slovenskej stopy. Po predchádzajúcich dňoch, vyhrala opäť naša stopa. Rozumne.

Po hodine dávame na slnku prvú pauzu. Skupiny nás predbiehajú... a smerujú niekam nelogicky inam. My volíme vlastnú stopu. Za chvíľu je situácia v normále. Slovenskí driapači na čele, ostatné skupiny v našej stope. Počas ďalšej spoločnej pauzy padla otázka: "Sorry, can we go first?". Jasné, ale smerujte to tadeto, je to najrozumnejšia trasa. 

Wildspitze nabudúce

Wildspitze tentokrát vynechávame. Kondička sa pýta, čo sme robili celú sezónu. Volíme zostup zasneženou feratou. Technické úseky nás pekne zdržali. Bolo to dobré rozhodnutie. Ak by sme sa tu stretli všetky skupiny naraz, trvalo by to oveľa dlhšie a hlavne by to smrdelo prúserom.

Dlhý zostup do Ventu. Opať biela tma. Opäť azimut a výškomer. Aspoň sme si to precvičili. Ostatné skupiny, ktoré nás už dobehli, sa už ani nesnažili hľadať vlastnú trasu. Spoločne sme zostúpili k autám a trmácame sa domov.

Igor, Juraj, Martin, Peter a Martin, horský vodca IFMGA