Martin Kyrc

S Marošom máme za sebou už viacero túr. Začali sme Gerlachom a potom nasledovali tie krajšie vrcholy. Nepamätám si túru, kde by sme nezmokli :). Vačšinou na zostupe, niekedy tesne pred chatou, no máme zážitky aj s lezenia po namrznutej skale. 

Povedali sme si, že by sme radi zažili aj krajšie počasie, takže traverz Ľadových štítov mal byť "naistotu". Prvé dva pokusy, s rezervovaným ubytovaním na Téryho chate, skončili neúspechom a chalani si sami zažili sneh v Priečnom sedla a podobne. Ďalší výstrel prekazil prechod frontálneho systému a družstvo radšej ani nevyrazilo do tatier.

Štvrtý termín vyzeral nádejne, ale tradícia nenechala na seba dlho čakať - týžden stabilného počasia vystriedal jeden deň dažďa, aby mohla nasledovať ďalšia perióda pekného počasia. Predpoveď sa však s prichádzajúcim počasím zlepšovala a existovla šanca na dobré podmienky. Chalani nezaváhali a rozkaz znel jasne - Ideme! Aj keby sme to mali otočiť.

Tentokrát bez spania na Téryho chate, poctivo zo Smokovca. Svižným tempom na kofolu na Térynku a ďalej na Pfinovu kopu. Tu meníme outfit a naviazaní na lane postupujeme hrebeňom na Malý Ľadový štít. Počasie drží, dokonca nás sprevádza aj slnko! Do momentu keď sa blížime na hlavný vrchol - Ľadový štít. Máme oblačno, nič nevidno, ale NEZMOKLI SME a sme sami. Zostupom cez Ľadového koňa, pár kvapiek v okoli Téeryho chaty a ďalších 1000 vm do Smokoca.

Štatistika dňa: 1600 výškových metrov, 2 vrcholy, 3 pivá a BEZ DAŽĎA! :)

Keďže Marošova skupinka je viac veselých parťákov, aj ostatných povzbudil tento zlom v túrach s dažďom, o dva týždne sme tu boli o5, no s druhou polovicou skupiny.