Martin Kyrc

Situácia so snehom sa pomaly zlepšuje, no stále to nie je zima, akú by sme si priali. Rozhodli sme sa preto skúsiť šťastie v Západných Tatrách, od severu, na miestach kde sme ešte neboli.Od Zuberca na Zverovku a odtiaľ Látanou dolinou až na slovensko-poľskú hranicu.

Pôvodný plán bol vystúpiť do Lúčneho sedla. V tejto oblasti sú terény skôr trávnaté ako skalnaté, čo umožňuje parádne si zalyžovať aj keď je snehu pomenej. Posledné dni s intenzívnym snežením však zvýšili predpoveď lavínovej situácie na stupeň 3, pri ktorom sa stáva najväčší počet lavínových nešťastí. Situácia si vyžadovala posúdenie lokálneho rizika. Vzhľadom na sneženie v posledných dňoch spolu s vetrom severných smerov, bola šanca, že práve táto oblasť bude vhodným a relatívne bezpečným kandidátom na skialpinistickú túru so zjazdom v prašane.

Náš predpoklad sa naplnil. Túru sme priamo v teréne zmenili a namierili si to do sedla Zábrať. S pribúdajúcou výškou pribúdal aj prachový sneh. Výstup prechádzal niekoľkými rizikovými miestami, preto si postup vyžadoval posúdenie lokálnej situácie a voľbu bezpečnej trasy. V oblasti sme boli sami, na rozdiel od všeobecne známych a často navštevovaných skialpinistických areálov.

Nad sedlom Zábrať sa nám otvorila panoráma Západných Tatier - od Lúčneho sedla na východe, cez Volovec, Ostrý Roháč, Plačlivé až po Smutné sedlo a Roháčske plesá na juhu. Na východe sme mohli pozorovať Brestovú, Salatín a celú Spálenú dolinu. Zjazd pri zapadajúcom slnku by sa dal opísať jednoducho - prašanové orgie! Myslím, že sme tu neboli naposledy.