Martin Kyrc

1. apríl dal tušiť, že skialpová akcia prechodu Vysokých Tatier s parádnou skupinou "spišiakov" bude naozaj veselá. Potvrdilo sa to už počas výšlapu na Popradské pleso. Tak veselo a hlavne dlho som na popradské snáď ešte nešiel :). Bolo sa na čo tešiť.

Skialp podmienky (takmer) ako z veľkej knihy

V noci mráz a počas dňa tričková teplota. Snehu vo vyšších polohách dostatok. Podmienky pre skialp ideálne. Čo viac si priať. Snáď len kondičku. Tento hendikep sa nám darilo nahradiť veselou náladou. Čo iní nahnali kvantitou nastúpaných a zlyžovaných metrov, nám sa darilo úspešne konkurovať im kvalitou. Čo konkurovať, my sme ich snáď aj predbehli.

Síce to v spodných polohách pripomínalo kosodrevinovou prerastenú džungľu, vyššie v Zlomiskách nám už srdce pišťalo výhľadmi a slnkom zaliatých zákutí doliny. Dračia a Rumanova dolinka, Dračie sedlo s Vysokou, Železná brána či Lúčne sedlo - všetko plné alpinistov na lyžiach.

Gerlachovské spády - tatranský alpinizmus

Gerlachovské spády nás prebrali úplne inými podmienkami. S lyžovaním to malo spoločné snáď len to, že sme mali lyže. Inú podobnosť by ste hľadali márne. Tvrdo ako na zimáku. Na rad prišli mačky a alpinizmus v tatranských podmienkach. Do Kačacej doliny sme síce zišli na lyžiach, no počet oblúkov by sa dal zrátať na prstoch jednej ruky. Bolo to trápenie.

Zaslúžený oddych pri Kačacom plese a poďme ho cez Litvorovú kotlinku a Zmrznutú kotol do sedla Prielom. Bolo nám jasné, že osobák si dnes neurobíme a všetci sa tešili na pivo na chate. Z Prielomu na chatu čo by skialpinista napľul, no kto by čakal jarnú orbu vo výške takmer 2300 metrov nad morom. Ďalší zjazd bez lyžovania. Pekne zmordovaní sme sa došuchtali na vytúžený maják v doline - Zbojnícku chatu. Jedno - dve pivá nám výrazne pomohli zabudnúť na strasti dnešného dňa a pomôcť prehodnotiť plán na deň nasledujúci.

Zmena plánu

Pokračovať v nedeľu cez dve zmrznuté sedlá nemalo absolútne žiaden význam. Nie každý deň je "nedeľa". Zobrali sme to pohodovo. Pekný a slnečný deň sa dal využiť na krátky tréning práce s lavínovým vyhľadávačom a venovať lavínovej záchrane v oblasti streleckých polí. Poobede nás čakal zjazd z pod Priečneho sedla, cez Streleckú kotlinku a Veľkou studenou dolinou až na Hrebienok.

Čo dodať. Podmienky nás príjemne prekvapili a tiež preverili. Podarilo sa nám prejsť krajšiu časť Vysokých Tatier. Boli sme na miestach kam sa bežný skialpinista nedostane. Zažili pekný a hlavne veselý víkend. Možno sa z toho stane každoročná tradícia, možno spoločne vyrazíme do inej skialpovej oblasti.  Pre mňa to bol veľmi príjemný zážitok a budem naňho rád spomínať. Snáď aj "spišácka" partia - Ičo, Valter, Marcello a Roman.

Martin Kyrc,
horský vodca IFMGA/UIAGM/IVBV