Martin Kyrc

Juraj a Igor minulý rok absolvovali veľkolepú tatranskú haute route v takmer ideálnych podmienkach. Borci sa hecli a tento rok dostali šmak na trochu väčšie kopčoky. Aby bolo veselšie, skupinka sa rozrástla o Alenku s Luciou, dve symaptické baby do koča aj do voza. Aby prípadné hlasovanie nebolo nerozhodné, pribalili sme aj makača Aďa.

Bez lyžiarok to asi nepôjde

Plní odhodlania minimálne remízovať s prašanom sme vyrazili. Na prvý krát sa to nepodarilo, lebo bez lyžiarok by bol výsledok jasný. Nevadí, hodina šoférovania naviac ešte nikoho nezabila. Hlavne že lyžiarky zostali presne tam kde sme ich ráno nechali - na parkovisku v Bratislave!

Cesta do oblasti pripomínala skôr koniec zimy, snehu nikde, samá tráva, v batožine žiadne lezečky. Akú takú nádej na krajšie zajtrajšky v nás držala už len predstava výšky základného tábora cca 2000m nad hladinou stredozemného mora. S blížiacim sa cieľom svitala nádej. Nebolo to až tak zlé. Čo zlé, na to aká bieda bola doma to bolo parádne.

Prašan - ak neprší aspoň kvapká

Krátka pauza a idem sa na krátky a nenáročný výšlap - Schafzoll (2394m). Hľadanie nie ľahké, ale úspešné. Našli sme ho - prašan!

Večer dorazili Igor a Alenka. S dobrou náladou a lyžiarkami v kufri. Mohol sa plánovať svetlejší zajtrajšok - Pirchkogel (2828m). Dva výšlapy, dva zjazdy. Opäť úspech. Prašan nájdený, ksichty opálené, nohy boľavé, pivo výborné.

Nový deň, nové zážitky - ranný presun autom o dolinu vedľa a vyrážame smer Mitterzeiger (2628m). Pekná alpská túra, klasika v oblasti. Sme sami. Aspoň chvíľu. Mladšie ročníky miestneho charakteru okolo nás prefrčali ako nič. Neskôr sa situácia zopakovala, tentorkát prefrčala staršia generácia :). Asi to tu poznajú, vedia si rozložiť sily a možno šli skratkou. Nevadí, dolina je iba naša, všetci nás už dali. Výhľad z vrcholu "až do Bardejova" a zjazd... najlepší aký sme tu doteraz zažili! Po troche hľadania vlastná lajna a prach po kolená.

Dva-tri dni pobehovania a sme dobre rozcvičení, môžme pritvrdiť. Ideme do severu! Tam isto nájdeme to pre čo sme sem prišli. Hej, fajne sme vymrzli ale aj dačo našli. Sulzkogel (3016m) - dlhá a veľkolepá alpská túra. Sami v objatí hôr. Zopár borcov za nami to pri pohľade na namakaných slovanov radšej otočilo. Dlhý deň čo stál za to.

Finále

Vosk na lyžiach už zodretý, pásy o pár chlpov ľahšie a stehná kvalitne prekrvené. Posledný deň dávame ďalšiu klasiku. Presun autom do Praxmar-u a pridávame ďalších cca 1200 nastúpaných metrov na Lapsenspitze (2876m). Prišli sme však neskoro. Rozlyžované ako naša Žiarska, no prispeli sme aj my našou lajnou. Fotka na vrchole, krátka pauza a fičíme dole dolinou a späť do slovenskej reality.

Výjazd hodnotíme všetci úspešne. Počasie hnusne gýčové, pivo fajne chladené, misia splnená - prašan nájdený.

Ak zrátame nastúpané metre každého z nás, vynásobím dvomi a prirátam prevýšenie na Chopok, dostaneme sa na číslo vertikálnych metrov ktoré stihol nabúchať makač Aďo počas svojho tréningového pôsobenia v oblasti, kým sme sa my flákali po grúňoch vo vegetnom tempe. Toľko metrov, čo dal Aďo za necelých 5 dní, nedá bežný "skialpinista" za sezónu. Klobúk dole! Misia splnená.

Lucia, Alenka, Juraj, Igor, Aďo - super akcia! Potrénujeme a vidíme sa budúcu sezónu.